Dňa 13. decembra 2017 o 15.00 hod. sa v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote uskutoční vernisáž výstavy „Dieťa a jeho svet“, ktorá predstaví život dieťaťa v tradičnom dedinskom a z časti aj v mestskom prostredí regiónu Gemer-Malohont. Prostredníctvom fotografií a zbierkových predmetov z fondov etnológia, história a archeológia bude prezentované obdobie narodenia, krstu, predškolský a školský vek, detský odev, nábytok a v neposlednom rade aj hračky a hry. Výstava potrvá do 30. apríla 2018.
Život dieťaťa v minulosti bol diametrálne odlišný od života dnešných detí. Ovplyvňovali ho vtedajšie rodinné a spoločenské podmienky, sociálna situácia a v neposlednom rade sled praktizovaných poverových predstáv.
Množstvo zvykov a obradov sa viazalo už k narodeniu dieťaťa, no mnohými sa žena riadila už počas tehotenstva. Išlo najmä o obdobie, keď už bolo tehotenstvo zjavné, keďže dovtedy sa nezvyklo zverejňovať ani v rodine. Správanie ženy počas tehotenstva, prípadne jej nálady, mohli ovplyvniť povahové vlastnosti dieťaťa. Žena nemala byť smutná, lebo by jej dieťa plakávalo, jedlá, ktoré si obľúbila malo mať rado aj dieťa. Keďže v minulosti prevládala túžba mať prvorodené dieťa syna, existovalo množstvo magických úkonov zabezpečujúcich, prípadne predpovedajúcich pohlavie dieťaťa.
Po narodení dieťaťa sa okolo postele rodičky vešali tzv. kútne plachty, ktoré ju oddelili od ostatného priestoru. Malo to význam nielen praktický – kedysi bývali všetci v jednej izbe, ale aj magický. Počas obdobia „šestonedelia“ bola žena považovaná za nečistú, mohla ohroziť svoje okolie, ale zároveň bola aj s dieťaťom vystavená pôsobeniu škodlivých síl. Bolo to obdobie znamenajúce pre ženu viaceré obmedzenia, ktoré končili až po „vácke“ , teda cirkevnom očistnom obrade.
Dôležitým medzníkom v živote dieťaťa bol cirkevný krst, pri ktorom zohrávala dôležitú úlohu krstná matka prinášajúca dieťaťu odev (väčšinou čepček, šatku a košieľku), potraviny i peňažný dar. V minulosti sa krst konal čo najskôr po narodení dieťaťa, nie však v stredu a piatok, keďže tieto dni boli považované za nešťastné. I v Gemeri-Malohonte bola známa formulka hovorená po príchode z krstu: „Chvála Pánu Bohu, vzali sme pohana, doniesli sme kresťana“.
Pre detstvo v minulosti bolo typické skoré zapájanie detí do prác okolo domácnosti. Už 4 – 5 ročné deti pomáhali pri zametaní dvora, pasení husí, zbere ovocia…, pričom postupne sa náročnosť zverených úloh zvyšovala, kedy v školskom veku dievčatá zaúčala matka a chlapcov otec. Vo veku 12 – 15 rokov dievčatá ovládali všetky dôležité ženské práce, ako pečenie chleba, varenie, pranie, šitie, sadenie, okopávanie, chlapci ťažšie práce na poli a v lese. Dôležitú úlohu pri výchove zohrávalo autoritatívne postavenie rodičov vo vzťahu k deťom a používanie fyzických trestov.
Autorka tlačovej správy: Mgr. Ľudmila Pulišová (etnologička GMM)
