• O regióne
    • Región Malohont
    • O obciach regiónu
    • Osobnosti Malohontu
  • MAS Malohont
  • TIC
  • Kontakt

Región Malohont

Všetky informácie, ktoré o Malohonte potrebujete

Facebook     youtube     email      RSS
  • Domov
  • Novinky
  • Kalendár podujatí
  • Čo sa oplatí vidieť
    • Pamiatky, kultúrne dedičstvo
      • Vodný mlyn, Veľké Teriakovce
      • Múzejná expozícia „Od ľanu k plátnu“
      • Pamätná fara P. E. Dobšinského
      • Pamätná izba Jána Bottu, Vyšný Skálnik
      • Pamätná izba Sama Vozára, Hrachovo
      • Pamätná izba Učenej spoločnosti malohontskej, Nižný Skálnik
      • Pamätná izba, hrob a tabuľa I. Krasku
      • Pamätník Pavla Dobšinského „Zlatá podkova, Zlaté pero, Zlatý vlas“, Rozprávkové Drienčany
      • Pece na pálenie vápna – technická pamiatka, Hrušovo
      • „Turecké“ mosty pri Hnúšti
      • Zbierka histórie hrnčiarstva, Sušany
    • Kostoly, sakrálne miesta
      • Stredoveký evanjelický kostol, Malé Teriakovce
      • Stredoveký evanjelický kostol, Kraskovo
      • Stredoveký evanjelický kostol, Kyjatice
      • Stredoveký evanjelický kostol, Rimavská Baňa
      • Synagóga, Kokava nad Rimavicou
      • Stredoveký evanjelický kostol, Rimavské Brezovo
      • Žiarové pohrebisko – Archeologický pamätník ľudu kyjatickej kultúry, Kyjatice
    • Hrady, zrúcaniny
      • Drienčanský hrad
      • Hrad Blh
      • Hrad Maginhrad
    • Náučné chodníky
      • Jánošíková skrýša, Utekáč
      • Jánošíková stupaj, Utekáč
      • Lesnícky náučný chodník Zvernica Teplý Vrch
      • Náučný chodník Drienčanský kras
      • Náučný chodník Ipeľ
      • Náučný chodník Po stopách Maginhradu
    • Príroda
      • Alúvium Blhu
      • Drienčanský kras
      • Klenovský Vepor
      • Pokoradzské jazierka a Kamenný Janko
      • Zvernica Teplý Vrch
    • Voľný čas
      • Flyzone paragliding, Klenovec
      • Hra Kružno – outdoorová aktivita
      • Jazdecký klub Excel Madon, Rimavské Brezovo
      • Kokavská rekreačná oblasť
      • Kozia farma Kozinka, Veľký Blh
      • Múzeum socialistických kuriozít, Hnúšťa
      • Ranč Cindyum – Arab Horses
      • Sunny Hill Ranch, Hrnčiarska Ves
      • Včelí kRaj, Liešnica
    • Rozhľadne
      • Rozhľadňa Maginhrad
      • Rozhľadňa Slopovo
      • Rozhľadňa Vŕšok
      • Vyhliadkové miesto Lipovec
      • Vyhliadkové miesto sedlo Chorepa
    • Lyžovanie
      • Skicentrum Kokava-Línia
      • SKI Skorušina Klenovec
    • Kúpanie
      • Kúpalisko Hnúšťa
      • Solárne kúpalisko, Klenovec
      • Vodná nádrž Teplý vrch
    • Rybolov
      • Rybník Ožďany
      • Rybník Vyšný Skálnik
      • Vodná nádrž Teplý vrch, Budikovany
  • Trasy
    • Turistické trasy
      • Budikovany, Slizké, Drienok hrad, Španie pole, Chvalová
      • Hnúšťa – Sedlo Babiná
      • Hnúšťa – Sinec, Železná Tabla
      • Klenovec – Sedlo pod Vartou
      • Kokava nad Rimavicou – Sedlo Dielik
      • Kokava nad Rimavicou – Sedlo Pereš
      • Nižný Skálnik – Vyšná Pokoradz
      • Rimavská Baňa – Kokava nad Rimavicou
      • Rimavská Sobota – Hnúšťa Polom
      • Selce – Teplý Vrch
      • Sinec, Železná Tabla – Holubín
      • Sinec, Železná Tabla – Klinové
      • Veľké Teriakovce – Teplý vrch
    • Cyklotrasy
      • Cyklomagistrála Gemer
      • Rimavská Baňa – Kraskovo – Horné Zahorany
      • Rimavské Brezovo – Vyše jazera
      • Rudohorská cyklomagistrála
      • Teplý Vrch – Hrušovo – Potok – Rovné
      • Španie pole – Dražice, križovatka
  • Ubytovanie, strava
    • Ubytovanie
      • Chalupa na Cisárskom, Utekáč
      • Chata Hajana
      • Chata Lea, Lukovištia
      • Chata Merindová, Klenovec
      • Chata RaIka, Klenovec – Ráztočné
      • Drieňok – Teplý Vrch, rekreačný areál
      • Horská chata Línia, Kokava nad Rimavicou – Háj
      • Kokavka
      • Koliba Studienka
      • Na Ráztočnom, Klenovec
      • Penzión Family
      • Penzión Kokava
      • Rekreačné zariadenie Ormet, Teplý Vrch
      • Salaš pod Maginhradom
      • Turistická ubytovňa v Hasičskej zbrojnici
      • Ubytovanie Ostrany
      • Ubytovanie Pomaranč, Teplý Vrch
    • Ubytovanie v okolí
      • Chata Kurinec
      • Salaš Zbojská – Zbojnícky dvor
    • Stravovanie, občerstvenie
      • Caffe bar STARÁ ELEKTRÁREŇ
      • Cafe Retro Bar, Hnúšťa
      • Cukráreň Mlyn, Kokava nad Rimavicou
      • Drieňok – Teplý Vrch, rekreačný areál
      • Občerstvenie Korner, Kokava nad Rimavicou
      • Penzión Kokava
      • Pizzeria Café Zlatá hus, Hnúšťa
      • Pizzeria Favore, Kokava nad Rimavicou
      • Piváreň u Bertíka
      • Pohostinstvo Hrachovo
      • Reštaurácia Kocka, Hnúšťa
      • Reštaurácia Koliba, Hnúšťa
      • Salaš pod Maginhradom
      • U Sveťa, Klenovec
    • Stravovanie v okolí
      • Penzión a reštaurácia Kôlnička, Tisovec
      • Reštaurácia Salaš Zbojská – Zbojnícky dvor
  • Mapa atrakcií

PRÍBEH SPOD „KOHÚTA“

Príbeh je večná túžba pochopiť a priblížiť si minulosť. Starí ľudia na Gemeri od nepamäti rozprávali, že pánom na  gazdovskom dvore bol kohút. A tak vraj náš dobre známy vrch Kohút  v nadmorskej výške 1409 m bolo veľké, hlboké morské oko naplnené vodou, kde sa gazdom strácal dobytok. Spadol do vody a utopil sa. Neraz do toho oka hádzali kamene a pichali dlhými kmeňmi stromov.

Považovali ho zároveň aj za vyhasnutú sopku, tiež naplnenú vodou, ktorá po vyliatí zaleje Zdychavu, Revúčku a Revúcu. Tieto a podobné chýry sa šírili ústnym podaním z pokolenia na pokolenie. Ale pravda je úplne iná.

Prvá písomná zmienka o tomto vrchu je z roku 1243, keď sa volal Csernahora. Takto sa volal ešte aj na začiatku 19. storočia, bolo to zaznamenané autorom historicko – geografického diela o Gemeri, Ladislavom Bartholomaeidesom.

V polovici 19. storočia Gustáv Maurícius Reuss vo svojom rukopise „ Opis městečka Velká Řevúca “ píše „ Na Kohútu dle ujeních zpráv běhávaly bíle srny a Kohauty jináče Tětrovy, odkud snad naše Hola „ Kohaut“ jméno obsáhla.“01_kohut

Reuss písal slovakizovanou češtinou, ktorá bola v tom období na území Slovenska najmä v evanjelickom prostredí široko používaná. Vo veľkej časti poznámok uvádza aj niektoré slovenské, nárečové a inojazyčné mená vtákov, ktoré sú cenným dokladom vývoja vtáčieho menoslovia na našom území.

Hovorí sa, že Tetrov hlucháň žije v starom lese tajný život. Je symbolom divej prírody.

Hlucháň je totiž robustný vták, podobajúci sa na kohúta, váži takmer päť kilogramov a lietanie nepatrí medzi jeho silné stránky. Bez prestávky preletí nanajvýš desať kilometrov. Stanovištia si pamätá, niektoré využíva aj sto rokov viac generácií za sebou, ich existencia je preto i historicky podmienená.00_hluchan

Kohút na rozdiel od sliepky spí na strome alebo na tokanisko priletí z väčšej diaľky. Po zobudení chvíľu nehybne stojí na konári s rozprestretým chvostom a spustenými krídlami, možno víta slnko, a potom spustí tok. Začína veľmi skoro ráno, pred východom slnka, ešte takmer za tmy. Samček vyletí na vrcholec stromu, najčastejšie smreka alebo jedle, niekedy aj na konár borovice, buka, či brezy. Na okamih ticho a nehybne stojí s rozprestretým chvostom a spustenými krídlami. Hlavu má vysoko zdvihnutú. Pripravuje sa tak na tok, alebo víta ráno? Asi oboje.

Tokanie je spev, ktorý prebieha od apríla do mája a ktorým sa samček snaží prilákať samičku.

Skladá sa zo štyroch slôh. Začína sa klepkaním, zvukom podobným klepaniu dvoch suchých paličiek, klepkanie sa zrýchľuje a prechádza do trilku – druhej slohy. Po trilku nasleduje brúsenie, dôvod prečo sa tento vták volá hlucháň. Na krátku dobu, asi tri sekundy je totiž hluchý a zle vidí, spôsobuje to veľký záklon hlavy. Brúsenie je podobný zvuk ako keď brúsime kosu. Všetko končí štvrtou slohou – výluskom, zvukom podobným vytiahnutiu zátky z fľaše. Tieto slohy sa potom opakujú až do východu slnka

Sme radi, že ešte aj dnes sa na hrebeni Kohúta nachádzajú tokaniská. Hlucháne totiž milujú vychádzajúce slnko.

Hlucháň tetrov už totiž  na Slovensku pomaly vymiera. V súčasnosti tu žije menej ako päťsto hlucháňov, hoci pred tridsiatimi rokmi ich u nás bolo okolo štyritisíc. Treba ich chrániť, je to pamätník doby ľadovej, je to symbol rytierstva.

02_kohut

Text : MsÚ – TIC
Autor kresby: Ing. M. Saniga, CSc.
Foto: Ing. L. Szabó
Zdroje:
Skalská, M. Jelšava a Jelšavské panstvo v stredoveku. Martin : Matica slovenská, 2009
Reuss, G. M. Opis městečka Velká Řevúca zvaného, I. a II. díl z rokov 1853 a 1854

Filed Under: Novinky

Realizátor projektu

Realizátorom projektu je
Mikroregión Rimava a Rimavica
Mikroregión Rimava Rimavica
Foto na pozadí: Výhľad z Maginhradu

Finančná podpora

Spolufinancovanie

Kontakt

Mikroregión Rimava a Rimavica
Sama Vozára 154
980 52 Hrachovo

Tel: (+421) 047 / 56 95 533
E-mail: info@regionmalohont.sk

Stránku aktualizuje Mikroregión Rimava a Rimavica v spolupráci s Miestnou akčnou skupinou MALOHONT.
Copyright © 2021 · Mikroregión Rimava a Rimavica ·