Od 2. do 30. novembra 2017 bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote vystavený obraz s optickou ilúziou, ktorý patrí k novším prírastkom múzea v historickom zbierkovom fonde.
Na obraze s optickou ilúziou, nadobudnutom darom v roku 2016, môžeme vidieť fotografie troch významných politikov bývalého Československa – Eduarda Beneša, Tomáša Garriguea Masaryka a Miroslava Rastislava Štefánika. Obraz vlastnila rodina Alojza Škočovského, ktorá sa z moravsko-slovenského pohraničia v roku 1922 prisťahovala do Rimavskej Soboty a obraz si priniesla so sebou. Obraz bol zhotovený okolo roku 1918 – 1922.
Miroslav Rastislav Štefánik (1880 – 1919) bol slovenským vojakom, politikom a diplomatom. Podieľal sa na sformovaní československého zahraničného odboja i na založení prvej Československej republiky. V prvej svetovej vojne bojoval na západnom fronte ako pilot. Štefánik zomrel v roku 1919 počas leteckej havárie pri Bratislave.
Tomáš Garrigue Masaryk (1850 – 1937) bol český politik, filozof, novinár, prvý prezident Československa a jeden zo zakladateľov prvej Československej republiky. Počas prvej svetovej vojny emigroval do zahraničia, kde pracoval na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov. V roku 1916 v Paríži, spolu s Benešom a Štefánikom, založil Česko-slovenskú národnú radu ako dočasnú vládu. V roku 1918 mal zásluhu aj na príprave Pittsburskej dohody. 18. októbra 1918 vydal vo Washingtone Vyhlásenie o nezávislosti Česko-Slovenska, a tak založil vytvorenie samostatného československého štátu. Stal sa prezidentom novozaloženej republiky a túto funkciu plnil až do roku 1935.
Eduard Beneš (1884 – 1948) bol českým politikom, prezidentom Československa a predstaviteľom československého odboja. V rokoch 1918 – 1935 plnil funkciu ministra zahraničných vecí prvej Československej republiky, v rokoch 1921 – 1922 bol predsedom vlády a od roku 1935 do 1948 bol prezidentom štátu. Beneš pred vypuknutím druhej svetovej vojny v roku 1938 odišiel do zahraničia. V Paríži založil Československý národný výbor, ako orgán zahraničného odboja, následne v Londýne vytvoril exilovú vládu a stal sa exilovým československým prezidentom. Na konci vojny uzavrel s Moskvou dohodu a bol prezidentom i novovzniknutej republiky. S jeho menom súvisia aj tzv. Benešove dekréty, teda právne predpisy s mocou zákona, ktoré upravovali znárodnenie priemyslu a konfiškácie majetku Nemcov, Židov, Maďarov, zradcov a kolaborantov.
Autorka tlačovej správy: Mgr. Anita Tóthová (historička GMM)
